Ortodoxný židovský cintorín (nem. Orthodoxer jüdischer Friedhof) je historický cintorín na severnom okraji mesta Kežmarok. V roku 2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Cintorín je v správe Židovskej náboženskej obce.

Cintorín zrekonštruovalo občianske združenie Astra v rokoch 2003 – 2004 a podľa vyjadrenia inšpekcie pamiatkovej starostlivosti pri Ministerstve Kultúry SR je to najupravenejší židovský cintorín na Slovensku. Má plochu približne 50 na 60 metrov, nachádza sa na ňom 558 náhrobkov väčšinou vo veľmi zachovalom stave, z ktorých má len 36 nečitateľné texty.

Cintorín bol založený pravdepodobne po roku 1867, kedy vznikla židovská obec v Kežmarku. Najstarší zachovaný hrob pochádza z roku 1875 a najnovší hrob je z roku 2002. V obvodovom múre cintorína sa z ulice Biela voda nachádza druhý, nepoužívaný vchod vedúci cez dom smútku, po hebrejsky nazývanú ciduk hadin. Z tejto budovy vedie cestička, ktorá delí cintorín na dve časti – napravo je ženská a naľavo mužská strana. Výnimku v tomto delení tvorí časť oproti ciduku – pri západnom múre, kde v posledných troch radoch sú ženské hroby aj na ľavej strane. Pravdepodobne je to spôsobené tým, že cintorín bol v nedávnej minulosti skrátený asi o 10 m a hroby odtiaľ premiestnené.

Staršia literatúra uvádza dĺžku cintorína 70 m, čo je oproti súčasnosti o 10 m viac. Náhrobky sú pomerne pravidelne rozmiestnené v 25 radoch. V samostatnom rade sú pochovaní potomkovia rodu Kohenov, ktorých náhrobky sú zdobené motívom žehnajúcich rúk. V severnej časti, približne v strede cintorína sa nachádza jednoduchý kovový prístrešok, ktorý chráni hrob kežmarského rabína Abrahama Grünburga. Jeho hrob je zvýraznený ohelom – skromným mauzóleom.

Nápisy na náhrobkoch sú v hebrejčine, nemčine a maďarčine. Z materiálov prevláda pieskovec, mramor a žula, ale nachádza sa tu aj značne poškodený kovový náhrobok. Rôznorodosť tvarov náhrobných kameňov svedčí o sociálnej diverzite miestnej komunity. Okrem tradičných jednoduchým stél, sa tu objavujú horizontálne náhrobky v tvare sarkofágov, či monumentálne mramorové pomníky ohradené masívnym kovaným zábradlím. Dekoratívnosť náhrobkov je rovnako bohatá. Okrem geometrických a rastlinných ornamentov prevažne secesného charakteru, vyskytujú sa tu tradičné symboly, ako žehnajúce ruky Kohenov, džbán Levitov, koruna, hviezda Dávida, svietnik a smutná vŕba. V Kežmarku sa v súčasnosti nachádzajú tri cintoríny. Židovský cintorín je prístupný len po predchádzajúcej dohode s jeho správcom. Starý cintorín a Nový cintorín sa na pochovávanie a návštevy využívajú dodnes. Rabín Abrahám Grünburg Medzi najvýznamnejšie osobnosti židovskej náboženskej obce pochované na cintoríne v Kežmarku patrí rabín Abrahám Grünburg (1839 – 1918). Nebol síce prvým kežmarským rabínom (už krátko po príchode prvých židov do mesta v roku 1841 tu býval a pôsobil rabín Noach Kircz), ale verne slúžil v zbore od roku 1874 do svojej smrti.

Hlboko ovplyvnil život nielen židovského obyvateľstva Kežmarku. V susedných Huncovciach založil ješivu (vyššiu školu pre rabínov) – spolu s bratislavskou najvýznamnejšiu v Uhorsku, kde študovalo okolo 50 študentov. Počas jeho pôsobenia vystavali celý komplex budov pre židovskú náboženskú obec počnúc reprezentačnou synagógou. Pred ňou, okolo roku 1853, už bola postavená menšia synagóga, tá však bola neskôr pod jeho vedením prebudovaná. Základný kameň novej synagógy bol položený 24. 5. 1883. Významným prínosom Abraháma Grünburga bolo, že za pomoci svojich žiakov vypísal narodených podľa abecedy zo všetkých spišských rabínskych matrík. Vznikol tak súpis, ktorý obsahuje 3200 mien židovských detí narodených v rokoch 1833 – 1882.

Zdroj: wikipedia.com