Karol Koller sa narodil 22. januára 1825 v Levoči a zomrel 5. apríla 1913 v Kežmarku. Učil v rokoch 1852-1896 na kežmarskom lýceu prírodopis, matematiku a nemčinu.

Študoval na gymnáziu v rodnom meste a právo s teológiou na kežmarskom lýceu. Na univerzite vo Viedni pokračoval v štúdiách teológie, ale keďže ho viac priťahovala pedagogická dráha, tak sa rozhodol popritom študovať aj prírodné vedy a matematiku. Po skončení pôsobil ako vychovávateľ vo viacerých šľachtických rodinách, kým prišiel na kežmarské lýceum. Tu učil v rokoch 1852-1896 prírodopis, matematiku a nemčinu. Profesor Koller učil na lýceu celkove 44 rokov – bol jediným vyučujúcim v histórii školy, ktorý učil také dlhé obdobie. Bol činný aj mimo školy  napr. 14 rokov robil zapisovateľa miestneho pivovarníckeho spolku, 16 rokov bol členom mestského zastupiteľstva, pracoval v miestnom evanjelickom cirkevnom zbore, 22 rokov bol kurátorom základiny na podporu farárskych, profesorských a učiteľských vdov a sirôt atď. Jeho študenti založili základinu K. Kollera s tým, že z nej bude vždy ročne odmeňovaný najlepší žiak v prírodopise. Nevedno, kde odpočíva Kollerova ženská časť rodiny – manželka Mária, rod. Schwartner (1832-1900) a dcéry. Nie je však vylúčené i to, že pri umiestňovaní nových hrobov bola táto časť záhradky zdevastovaná a ostali v nej len dva náhrobné kamene.

Je pochovaný v spoločnej záhradke, kde sú dva náhrobné kamene dôstojníka Dalbora  a profesora lýcea Karola Kollera.

Zdroj: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín, str. 49.-50.