Šebastián Tököli (Thököly) sa narodil okolo roku 1540 v Timisoara v Rumunsku a zomrel 3. februára 1607 v Kežmarku.
Rodina pochádzala údajne z povodia Dunaja.Najstarším známym príslušníkom tohto rodubol Ján (+ 1446), vlajkonosič kráľa Mateja Korvína.Šebastián mal byť jeho pravnuk – pochádzal údajne z Temešváru, no usadil sa v Trnave, kde obchodoval s vínom a koňmi a nahonobil si veľký majetok. R. 1572 získal zemiansky erb – tvorilho lev (leopard? tiger?) s tasenou šabľou, to istébolo na klenote. Výhodnou ženbou sa dostal medzišľachtické rody Dóci (Dóczy), Ňári (Nyáry),Forgáč (Forgách) a Nádašdy (Nádasdy). Keďže istý čas bojoval aj proti Turkom, získal r. 1598 titul baróna.
Ku kežmarskému hradu a nezákonne aj k mestu Kežmarok sa dostal zálohovaním: dostal ho dozálohu od Alberta Laskeho, ktorému r. 1579 vypožičal 42 000 zlatých. Šebastián bol taký bohatý,že požičiaval peniaze aj samotnému cisárskemu dvoru! Peniaze si požičal od neho aj Ján Rueber– kapitán Horného Uhorska, ktorému bol Lasky tiež dlžný. Keďže ani jeden dlžník peniaze nezložil do r. 1583, kežmarským zemepánom sa stal Šebastián Tököli.
Lasky sa pokúsil o vzburu mešťanov, ale hradnému pánovi prišla pomoc. Všetci Kežmarčania boli odzbrojení, odovzdali cisárskym 21 menšícha väčších kanónov, 225 halapartní, 1 200 šípov,32 sudov pušného prachu, 150 kamenných delových gúľ a museli odprisahať vernosť svojmu novému pánovi Šebastiánovi Tökölimu. Lasky odišiel do Poľska.
Pre mesto nastalo obdobie veľkého politického a hospodárskeho úpadku. Obyvateľstvo, ktoré muselo platiť dane zemepánovi, ale aj panovníkovi,pre veľkú chudobu muselo zálohovať z Kostola sv.Kríža organ a klenoty z radnice. V meste sa zvýšila domová daň, ba zaviedla sa aj nová daň za používanie zvona. Začali upadať aj cechy, remeselníci museli zadarmo pracovať na hrade a zadarmo naň dovážať svoj tovar, bez vedomia zemepána nemohli prísť do kežmarskej školy žiadni učitelia,ba bez jeho vedomia nebolo možné voliť vlastného richtára a pod.
Kým za predošlých zemepánov malo mesto„dvojtvárny” charakter – aj sa považovalo za slobodné kráľovské mesto a súčasne malo aj svojho zemepána, od čias Tököliovcov sa naň začalo vo všeobecnosti pozerať ako na mesto poddanské,uvaľovali sa naň dane, aké sa predtým nikdy neplatilia kežmarskí obchodníci museli pri svojich cestách Uhorskom i Poľskom platiť tridsiatky a iné clá, ktoré predtým tiež nemuseli platiť.
Hrad bol paradoxne v tomto období opäť centrom kultúrneho života spišskej inteligencie a šľachty.Tu sa v r. 1595 – 1596 konali známe teologickéa filozofické dišputy, tu prekvitalo maliarstvo a hudba. Zaujímavosťou a dokladom dobovej stravy je Kuchárska kniha s 54 receptami rôznych jedál od Michala Szent-Benediktiho, kuchára Šebastiána Tököliho z r. 1601. Je uložená v Széchényiho knižnici v Budapešti.
Šebastián bol ako protestant veľkým podporovateľom náboženskej slobody, bol prívržencom proticisárskeho povstania pod vedením ŠtefanaBočkaja a zúčastnil sa r. 1606 na uzavretí mieru medzi povstalcami a cisárom. Mier zaručoval uhorskej šľachte väčšie práva a aj náboženskú slobodu.Boli to však viac sľuby než skutočnosť.
Šebastián bol dvakrát ženatý, mal 14 detí, no prežiliho len štyri. Bol pochovaný v rodinnej hrobke v blízkosti hlavného oltára Kostola sv. Kríža, ktorý v tom čase patril protestantom.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora. Boj Kežmarku o práva slobodnéhokráľovského mesta. In: Z minulosti Spiša. Ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči II. Levoča1994, s. 25 – 32.
BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu.Kežmarok 2004.
BARÁTHOVÁ, Nora: Vzťah rodiny Th ökölyovcovk mestu Kežmarok. In: Spiš 5, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 1985.
BRUCKNER, Győző: Késmárk és a Th ököly család. Közlemények Szepes vármegye múltjából, r. 1, 1909,č. 1 – 4.
GENERSICH, Christian: Merkwürdigkeiten der KöniglichenFreystadt Késmark I. – II. Košice – Levoča 1804.
(HAIN), Gáspár Lőcsei kronikája. Levoča 1910 – 1913.
HÝROŠ, Štefan: Kesmark, jeho páni a okolie. LetopisMatice slovenskej, r. 12, zv. 1, Martin 1875.
KÁROLYI, Árpád: Th ököly Sebestyén megszerzi Késmárkot.Századok, Magyar történelmi társulat, r. 12,1878.
KRAY: Relation…