Dr. Oskar Szelényi sa narodil 28. mája 1872 v Kežmarku a zomrel 5. marca 1930 v Bratislave.

Študoval na gymnáziu v Kežmarku (1885 –1889), kde aj maturoval a na Lekárskej fakulte Maďarskej univerzity v Budapešti (1889 – 1896). Popritom získal aj diplom, ktorý ho oprávňoval učiť na stredných školách zdravovedu.

Pôsobil ako lekár v detskej nemocnici Štefániav Budapešti (1896), potom ako lekár – pediater v Bratislave(1897 – 1930). Často však prichádzal do Kežmarku i na otcovský majetok v Mlynčekoch.

Hoci väčšiu časť svojho života prežil Dr. Szelényi v Bratislave, história Kežmarku mu bola veľmi blízka. A nielen história, ale aj snahy o jej prezentáciu. Už pred I. svetovou vojnou propagoval myšlienku založenia múzea, ktoré vo svojej predstave umiestnil do kežmarského hradu a články v podobnom duchu publikoval aj počas I. svetovej vojny. Keďže desaťročia stroskotávala idea múzea v hrade pre finančné problémy mesta– hrad bolo potrebné opraviť, Dr. Szelényi navrhoval,aby mesto Kežmarok odovzdalo hrad štátu za podmienky, že bude renovovaný. Do hradu sa po jeho čiastočnej oprave mali umiestniť: mestské múzeum, tatranská galéria regionálnych umelcov,hlavne Ferdinanda Katonu, a z Popradu sa malo do Kežmarku premiestniť dokonca aj múzeum Uhorského karpatského spolku, pretože tam údajne neprosperovalo.

Keď r. 1918 vznikla v Kežmarku komisia nazriadenie múzea, stal sa Szelényi jej aktívnym členom. Prišiel však koniec vojny, rozpad rakúskouhorskej monarchie a vznik I. Československej republiky.Obyvateľstvo Kežmarku sa národnostne zmenilo – odsťahovali sa hlavne občania maďarskej národnosti, o čom uvažoval aj Dr. Szelényi.Napokon však zostal v novom štáte a vykonával ďalej úrad detského lekára v Bratislave.

Keď sa pomery upokojili, r. 1926 sa opäť ozval do kežmarského týždenníka Karpathen-Post s burcujúcim článkom na založenie múzea. Sám doň ponúkol svoje zbierky (dal do budúceho múzea hlavne obrazy a knihy) a jeho príklad nasledovalo mnoho Kežmarčanov. Na spontánne reakcie ľudí muselo zareagovať r. 1926 aj mestské zastupiteľstvo,keď schválilo založenie múzea – avšak problémy s priestormi v hrade sa riešili ťažko.

Iróniou osudu bolo, že Dr. Szelényi umrel rok pred otvorením múzea. Pravdepodobne pri príležitosti otvorenia múzea mu bola zhotovená aj pamätná tabuľa. Nebola však pri otvorení odhalená a do múzea sa dostala až v júli r. 1931 – teda pár mesiacov po jeho sprístupnení pre verejnosť.Daroval ju Ing. Oskár Zwicker. Možno vtedy ju upevnili nad staré točité schodište, kadiaľ sa kedysi chodilo do múzea, a kde bola desaťročia takmer zabudnutá. R. 2001 bola premiestnená do vchodu hradu.

V rodinnom živote Dr. Szelényi nebol veľmi šťastný. V dvoch manželstvách mal 6 detí, z ktorých dve umreli ako malé. Prvá manželka, známa maliarka Eva Blasy, umrela po pôrode piateho dieťaťa. Jej obrazy Dr. Szelényi daroval vznikajúcemu kežmarskému múzeu. Druhou manželkou bola vdova po Andrejovi Koromzaym, Kornélia Patonay, s ktorou mal jednu dcéru.

Literatúra:

JAH: Dr. Oskar Szelényi (nekrológ). Karpathen-Post,r. 51, č. 12, 1930.

ZUMMEROVÁ, Júlia: Kežmarský rodák Oszkár Szelényi.In: Z minulosti Spiša XIII. Ročenka Spišskéhodejepisného spolku. Levoča 2005, s. 249 – 259.