Lazar Lazarević st. sa narodil 30. septembra 1803 v Sriemskom Karlovci v Srbsku a zomrel 1. marca 1846 v Novom Sade v Srbsku.

Narodil sa v rodine Jovana Lazarevića, karloveckéko učiteľa a súčasníka pravoslávneho metropolitu Štefana Stratimirovića. Veľmi skoro však stratil rodičov a tútorom sa stal otcov kolega učiteľ Grigorie Geršić. Gymnázium Lazarević navštevoval vo svojom rodisku, Subotici a v Novom Sade, kde ho vyučoval Pavol Jozef Šafárik. Filozofi u ukončil v Szegedíne a právo študoval na lýceu v Kežmarku v r. 1826 –1828, kde vykonal aj advokátske skúšky.

V Kežmarku patril medzi zakladateľov tajnej srbskej študentskej spoločnosti Societas Serbica. Tá bola odhalená, jej členovia potrestaní a činnosť zakázaná. Lazar Lazarević býval u pekára Lintnera v dome na Hlavnom námestí č. 22.

Potom pôsobil v Pešti ako notár. Tu prispieval do almanachu Cveće, ktorý redigoval bývalý kežmarský študent Georgie Lazarević. V ňom prvýkrát vyšla prvá srbská komédia Lazara Lazarevića Priatelia. Začiatky jeho tvorby siahajú do študijných čias v Kežmarku v dobe, keď ju mohol Lazarević konzultovať s kežmarským profesorom Jankom Chalupkom, zakladateľom slovenskej komédie.

Priatelia predstavovali svojho času veľmi populárnu komédiu, ktorá sa hrala pri otvorení prvého srbského národného divadla v Novom Sade. Počas svojho pôsobenia v Pešti sa Lazarević pokúsil založiť s Jánom Kollárom a ďalšími srbskými i slovenskými intelektuálmi Knižnú spoločnosť. Do Nového Sadu sa vrátil v r. 1829 a stal sa učiteľom na Veľkom pravoslávnom gymnáziu, kde pôsobil P. J. Šafárik.

Lazerević sa stal známym aj svojou drámou Vladimír i Kosara, poviedkou Portre, esejami Paradoksa tittloljubija, piesňami Klik, Oda na Beograd, Stanku Vrazu a iné. Žiaľ, pod mnohé svoje práce sa nepodpisoval, a tak je jeho tvorba ešte málo známa.

Literatúra:

POPOVIĆ, Isidora – MILIĆ, Ljiljana, Novy Sad, Filoz. fakulta, Srbsko: Prednáška na XLII. Literárnom Kežmarku 23. 10. 2007