Eduard Laufer alias Theophil Gula záchranca Židov sa narodil 1. decembra 1895 v Radošine a zomrel v lete 1988 v Nathania v Izraeli.
Eduard Laufer – silný chlapec židovského pôvodu, ale nežidovského vzhľadu sa narodil v Nitre. Vyštudoval strednú školu poľnohospodársku v Ivanoviciach, slúžil v I. sv. vojne v rakúsko- uhorskej armáde, žil a pracoval potom v Prahe.
V marci 1939 po príchode Nemcov sa mu podarilo vrátiť do rodnej Nitry. Deň pred Vianocami 1939 nejaký gardista sledoval jeho ženu do ich domu, kde ju začal obťažovať a biť. Laufer, ktorý bol vysokej atletickej postavy, mu zlomil väzy, potom poslal svoju ženu s ich 15-ročným synom k príbuzným. Nechal si urobiť falošné doklady na meno Teofi l Gula a ušiel najprv k slovenskému priateľovi do Prešova. Keď ho tam niekto spoznal, tak ušiel do Margecian. Tam pomohol slovenskému arizátorovi Moravčíkovi so zberom odpadových surovín, ktorý ho potom ako „dobrého Slováka a katolíka“ odporučil do Hlinkovej gardy, kam ho aj prijali.
Neskôr nastúpil do ružomberského podniku pre zber odpadových surovín, odkiaľ ho vyslali do Kežmarku, kde (18. 3. 1942) prevzal prevádzku Ing. Holländera. Tu sa stal váženým členom Hlinkovej gardy a bol informovaný o plánoch na odsun židovských spoluobčanov, tak že ich mohol varovať pred deportáciami do likvidačných koncentračných táborov. Rovnako mohol zamestnať mnohých Židov v zbere odpadu. Keď ich mal neskôr nahradiť Nežidmi, tak zamestnal árijsky vyzerajúcich Židov s falošnými dokumentami. Zároveň ukrýval postupne asi 30 Židov v skladoch svojho podniku. Aktívne pomáhal pri ich tajnom prevádzaní z Poľska do Maďarska a podarilo sa mu niekoľko desiatok Židov schovať aj v Javorine pri poľskej hranici.
Systematické deportácie a vyvražďovanie Židov skončilo v septembri 1942 a obnovilo sa až pri SNP po príchode nemeckej armády.
V Kežmarku zavládlo Gestapo, ktoré ho 30. 11. 1944 odhalilo ako člena československého podzemia, mučilo a skoro zabilo. Prebral sa v zadnom trakte bývalej textilnej školy, odkiaľ sa mu s veľkými bolesťami a námahou podarilo ujsť. Keď sa u priateľa pár dní ukrýval a zosilnel, odišiel do bunkra v Zamagurí, kde sa dožil oslobodenia.
Potom sa pripojil k československej armáde a v decembri 1948 emigroval do práve zriadeného štátu Izrael. Pripojil sa k vojenskej organizácii Hagana, nasťahoval sa do opusteného domu neďaleko dnešného mesta Herzliya a roku 1954 sa presťahoval do mesta Nathania.
Tam spísal svoj životný príbeh, ktorý sa zdá byť až neuveriteľný. Viacero nezávislých svedectiev Židov, ktorí prežili vďaka nemu, však potvrdzuje jeho pravdivosť. Zomrel v Izraeli.
Literatúra:
Písomné svedectvo Eduarda Laufera, Yad Vashem, č. 032699 z 15. 10. 1964.