PhDr. Fridrich Lam sa narodil 13. mája 1881 v Kežmarku a zomrel 27. decembra 1955 v Budapešti v Maďarsku.
Fridrich Lam sa narodil v Kežmarku ako syn rovnomenného advokáta, potomka Šebastiána Ambrózia zvaného Lam, významného humanistu a spisovateľa, ktorý žil v Kežmarku v 16. storočí. Ako mladý osirel, ujal sa ho jeho starý otec z matkinej strany, Hugo Payer (autor bibliografi ckého diela Bibliotheca Carpathica), ktorý mu svojou starostlivou výchovou sprostredkoval lásku k vedeckému skúmaniu, k literatúre a všetkému krásnemu. Neskôr svojho deda s veľkou láskou spomínal vo svojom diele. Po matúre na tunajšom gymnáziu ukončil aj štúdium fi lológie – germanistiky a romanistiky na budapeštianskej univerzite – roku 1903 získal titul PhDr. Ako profesor potom pôsobil v rokoch 1908 – 1935 na viacerých stredných školách v Maďarsku (Pécs, Györ, Ráb) a v r. 1935 – 1938 na reálnom gymnáziu v Budapešti. Cez prázdniny podnikal cesty do Rakúska, Nemecka, Francúzka, Talianska, Švajčiarska a stále znovu do milovanej spišskej domoviny. Stal sa čestným členom mnohých akadémií vied a kultúrnych inštitúcií. Aj na dôchodku od roku 1938 ostal plne činný ako vrchný školský riaditeľ až do svojej smrti 27. 12. 1955 v Budapešti.
Jeho prvé básne sa objavovali v novinách a časopisoch Karpathen-Post (Karpatská pošta), Zipser Bote (Spišský posol), Zipser Heimat (Spišská vlasť), Wiener Illustrierte (Viedenské ilustrované), Neue Post (Nová pošta), Badenia, Moderne Welt (Moderný svet) a ďalších. Oslavoval v nich svoju domovinu, ale presvedčivo stvárnil aj osobné reflexie a náladové žánre. Mnohé básne potešia vtipnými epizódami. S jeho okolo 1 800 prekladmi básní od maďarských básnikov, ako boli Petőfi, Arany, Ady, Erdély, L. Harsányi, Juhász, Babits a ďalší, chcel slúžiť medzinárodnému porozumeniu. Bol veľmi šikovným umelcom. Bol viac ako len vlasteneckým básnikom, lebo prekonal dovtedajšie karpatskonemecké básne svojou veľkou motiváciou a originalitou, aj silou svojho etického a jasného postoja voči rôznym otázkam života a umenia.
Jeho myšlienky sa krútia okolo prírody a kultúry, domoviny a sveta, lásky a pripravenosti na smrť, človeka a Boha. Jeho dielo tvoria zbierky básní: Zipser Treue (Spišská vernosť), Kežmarok 1921; Popperwasser (Vody Popradu), Kežmarok 1924; Maria (50 sonetov o živote Márie); mnohé kratšie a dlhšie príbehy, ktoré rozprávajú o minulosti Spiša; mnohé recenzie, fejtóny a referáty v nemeckých a maďarských časopisoch. Výber z jeho prekladov je v Neue ungarische Lyrik (Nová maďarská lyrika), Budapešť 1942. Z rozsiahleho dedičstva (okolo 950 básní) zverejnil A. E. Emeritzy výber z jeho diela: Unvergessene Heimat (Nezabudnutá domovina), Stuttgart 1966. Podľa Fridricha Lama je pomenovaná aj súťaž pre základné a stredné školy v písaní nemeckej poézie a prózy, ktorú organizuje Karpatskonemecký spolok od roku 1998.
Literatúra:
EMERITZY, Aurel Emil: Friedrich Lam (1881 – 1955) – ein Zipser Schrift steller. In: Karpatenjahrbuch 2005, Stuttgart, ViViT 2004, s. 177 – 180.
RAINER, Rudolf, P. SDS – ULREICH, Eduard: Karpatendeutsches Biographisches Lexikon, Stuttgart 1988, s. 184 – 185.