Rodina Krausova bola stará kežmarská rodina (16.-20. storočie).

Dosť početná rodina žila v Kežmarku už v 16. storočí. R. 1552 bol senátorom Ján starší, r. 1607 Ján mladší, r. 1635 Zachariáš a r. 1671 Benedikt. Viacero Krausovcov sa spomína v súpise obyvateľov r. 1697. Všetci boli remeselníci: mäsiari, kožušníci, murári.

Najznámejší bol Martin (okolo 1675 Kežmarok – 1753 Spišská Belá) – študoval v rodnom meste, na univerzitách v Toruni, Jene a Kráľovci. Štúdiá skončil r. 1700 a vrátil sa domov. Ako farár pôsobil vo viacerých spišských mestách, ktoré boli v poľskom zálohu ešte od r. 1412: v Poprade, Strážach a Spišskej Sobote, až napokon boli evanjelické bohoslužby Spišskou Kapitulou r. 1716 zakázané. Neraz v záujme obyvateľov, ktorým boli stále zvyšované dane, cestoval do Starej Ľubovne – do sídla poľského miestodržiteľa. Raz bol dokonca uvrhnutý do väzenia v ľubovnianskom hrade. Jeho posledným pôsobiskom bola Spišská Belá.

Literatúra:

KOLLÁROVÁ, Zuzana a kolektív: Biografický slovník mesta Poprad. Poprad: Mestský úrad 2004.

ŠA Le – pob. Poprad, MM-K-Acta 53/1697, Conscriptio R. L. Cittis Késmárk in Originali 1697.