Johan Gottlieb Krammer sa narodil 15. marca 1716 v Levoči a zomrel 15. apríla 1771 Prešov.

Narodil sa v rozvetvenej maliarskej rodine Gottlieba a Zuzany Krammerových. Vyučil sa pravdepodobne v otcovej dielni. Činný bol najmä ako portrétista v Levoči a od r. 1746 v Prešove, kde sa priženil. Okruh jeho objednávateľov tvorilo predovšetkým „konzervatívne“ spišské, resp. východoslovenské zemianstvo a mešťania. Aj preto svojím výtvarným prejavom nadväzuje na tradíciu domáceho portrétu 17. storočia: frontálne postavenie trupu, ľahká rotácia hlavy, ustálená póza rúk. Čiastočne ju však obohacuje o nové luminiscentné momenty, priehľady do krajiny v pozadí, Snahu o naturalistické zachytenie fyziognómie zmierňuje idealizovanie najmä v ženských a detských portrétoch. Pre rodinu Horváth-Stansith zo Strážok už koncom 30. rokov 18. storočia vytvoril sériu rodinných podobizní, dodnes umiestnenú v kaštieli v Strážkach. V zbierkach kežmarského múzea sa nachádzajú tri jeho portréty (Anna Katarína Goldbergerová, rodená Sponerová z r. 1737, Anna Katarína Goldbergerová z r. 1739, Matej Badáni z r. 1740). Ako väčšina meštianskych maliarov sa J. G. Krammer zaoberal aj umelecko-remeselnými prácami. Roku 1743 pracoval pri výzdobe interiéru dreveného artikulárneho ev. kostola v Kežmarku (reštaurovanie klenby, nástenné maľby, výzdoba chórov) a v roku 1755 pozlacoval organ kostola v Spišskej Novej Vsi.

Literatúra:

SBS III. Martin: Matica slovenská, 1987.

CHMELINOVÁ, K.: Ars inter arma. Bratislava: SNG 2008.