Aurel Kinczler sa narodil 13. februára 1872 v Ľubici a zomrel 24. augusta 1947 v Kežmarku.

Pochádzal z učiteľskej rodiny, začal študovať na gymnáziu v Kežmarku, prvé dva ročníky skončil s vynikajúcim prospechom, ale štúdiá ho neuspokojovali, zo školy vystúpil a šiel sa učiť do zámočníckej dielne k známemu kežmarskému majstrovi Karolovi Steinerovi, kde už ako učeň navrhol viacero zlepšovacích návrhov. Po vyučení a trojročnej vojenskej službe v r. 1892 – 1895 šiel po tovarišskom zvyku na vandrovku, aby sa zdokonalil vo svojej zámočníckej profesii. Pracoval v Košiciach, Miškovci a Budapešti, kde mal možnosť zdokonaliť sa vo večerných kurzoch ako strojný zámočník a venovať sa aj umeleckému zámočníctvu. Napokon ovládal umeleckú prácu s kovom, zváranie, prácu s elektrickým prúdom, inštaláciu vodovodných vedení a armatúr, mechaniku strojov a jemnú mechaniku.

Po návrate domov si r. 1900 založil v Kežmarku dielňu stavebného, strojného a umeleckého zámočníctva. Nachádzala sa v zadnej časti domu č. 43 na niekdajšej Ulici Ľudovíta Kossutha, Trojmostovej, Rázusovej a po r. 1948 na Duklianskej ulici. Začal vyrábať hasičské striekačky ako prvý výrobca v Hornom Uhorsku r. 1907. Vyrobil ručnú striekačku, ktorú vystavoval r. 1907 na priemyselníckej výstave v Spišskej Novej Vsi a za svoj výrobok získal zlatú medailu. Tento výrobok sa vyvážal do celého Uhorska. Ďalšie ocenenie získal za hasičské armatúry a ručnú striekačku v Kežmarku r. 1926. Tieto jeho výrobky sa dodávali cez Obchodné oddelenie Zemskej hasičskej jednoty v Turčianskom Svätom Martine do celého Československa. V dielni sa počítalo aj s výrobou motorových striekačiek, ktoré v prvej tretine 20. storočia nahradili ručné, avšak obdobie II. svetovej vojny prekazilo výrobu. Po vojne bola dielňa zase znárodnená a výroba hasičských armatúr presťahovaná do Čiech.

Literatúra:

Archívne materiály rodiny Kintzler z Kežmarku.