Imrich Kevély sa narodil 1. decembera 1930 a zomrel 26. júna 1985 v Žiline.
Do Kežmarku prišiel v septembri 1953 čerstvý absolvent Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity (neskôr FTVŠ UK) v Bratislave ako zamestnanec Okresného národného výboru v Kežmarku do funkcie predsedu oddelenia pre telesnú výchovu a šport. V tejto funkcii pôsobil veľmi krátko, pretože pred vianočnými sviatkami 1953 prišiel za ním vtedajší riaditeľ JSŠ (jedenásťročnej strednej školy, neskôr gymnázia) prof. Konček s návrhom učiť na škole. Neváhal a od 1. 1. 1954 nastúpil ako profesor telesnej výchovy.
Mladý a začínajúci učiteľ bez praxe sa musel najskôr zapracovať, ale mal veľký záujem o prácu so žiakmi. V tomto období ešte sám aktívne športoval, hral basketbal, futbal, volejbal, venoval sa i atletike. Vynikal v šprinte a skoku do diaľky. Od prvej chvíle sa snažil oživiť šport na gymnáziu i v meste. Pri škole založil športový klub, ktorý bol fi nančne a materiálne dotovaný krajským národným výborom. Založil športové krúžky so zameraním na atletiku, basketbal, hokej a gymnastiku. Výsledky cieľavedomej práce sa čoskoro ukázali. Študenti začali získavať postupne úspechy nielen v okresnom, ale i krajskom a celoštátnom meradle. Pomáhali mu aj kolegovia z profesorského zboru – profesori Kordovánik, Kolesár, Konček, Andrejko, Kováčik, Karas, Havran, zahanbiť sa nedali ani vtedy už starší kolegovia ako Špalek, Raček a Poľan.
Kežmarské gymnázium v tomto období organizovalo niekoľko vydarených športových podujatí ako Spišské stredoškolské hry, krajské i celoslovenské kolá športových dní stredoškolskej mládeže. Týmito akciami žila celá škola, každý bol zapojený do organizácie podľa svojich možností a schopností. Dnes je ťažko uveriť, že museli organizovať brigády na zabezpečenie dreva kvôli zimnému predzásobeniu, aby sa v škole mohlo kúriť. Začiatky pedagogickej práce na kežmarskom gymnáziu neboli jednoduché. Bolo ťažké získať študentov k tomu, aby vo svojom voľnom čase po vyučovaní chodili pravidelne športovať a trénovať. Pracoval od rána do neskorých večerných hodín bez nároku na fi nančnú odmenu. Po čase študenti pochopili jeho snaženie, dostavili sa úspechy, čo bolo zadosťučinením za jeho prácu. Bolo veľkou škodou pre školu i mesto, že po týchto veľkých úspechoch sa rozhodol zmeniť miesto svojho pôsobenia a v roku 1961 začal učiť na Katedre telesnej výchovy Vysokej školy dopravnej v Žiline.
Literatúra:
Archívne materiály Vladimíra Jančeka z Kežmarku.