Rod pochádzal zo Spiša, pravdepodobne z Ľubice pri Kežmarku.
Neskôr sa rozdvojil na vetvu kežmarsko-ľubickú a na spišsko-novoveskú. R. 1696 získal armales. V modrom štíte erbu bolo viacero kolmých hnedých vrchov (brál?). V klenote bol hnedý kamzík, držiaci strieborný meč so zlatou rukoväťou.
Teodor Jóny zavčasu osirel a staral sa o neho strýko Štefan Cornides, matkin brat, inšpektor kežmarského lýcea. Jóny študoval na gymnáziu v rodnom meste, maturoval v Kežmarku a potom študoval ešte dva roky právo na kežmarskom lýceu, štúdiá končil pravdepodobne r. 1839. V štúdiách pokračoval v Bratislave, r. 1840 sa podrobil advokátskym skúškam. Potom sa vybral na svoje cesty po Európe. Po návrate sa zdržiaval v Budapešti, Debrecíne a Tokaji, nakoniec sa usadil v Miškovci ako advokát, kde býval takmer 20 rokov.
Na kežmarské lýceum a svojich profesorov nezabudol. Vo svojom testamente r. 1865 (Jóny umrel ako slobodný a bezdetný) uviedol, že univerzálnym dedičom jeho majetku a knižnice sa stáva kežmarské lýceum za predpokladu, že si ponechá svoju evanjelickú autonómiu. Ak by sa jej vzdalo, dedičmi budú jeho príbuzní. Menšiu sumu dostala aj evanjelická škola v Miškovci. Pochopiteľne, že príbuzní závet napadli, ale nič nedosiahli.
Jóny bol vášnivým zberateľom kníh, ktoré získal počas svojich potulkách po zahraničí, predovšetkým v Nemecku. Jeho knižnica obsahovala až okolo 15 300 zväzkov z oblasti krásnej literatúry, teológie, histórie, geografie, práva, filológie, filozofi e, ale aj iných vedných odborov. V jeho knižnej zbierke sa nachádzalo aj 38 inkunábul – prvotlačí z r. 1470 – 1500, vzácne rukopisy, pergameny, grafi cké listy, staré tlače zo 16. – 19. stor. atď.
V dňoch 26. – 27. marca 1889 boli pozostatky Jónyho prevezené na kežmarský cintorín, kde sa konala pietna spomienka. Vďačné lýceum dalo Jónymu postaviť najvyšší mramorový náhrobný pomník na cintoríne, avšak bez rodinného erbu, len s ďakovným nápisom. Žiaľ, celistvosť pietneho miesta sa nezachovala a do záhradky boli pochovaní menovci Jónyho.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín. Kežmarok: Vivit 2005.
WEBER, Samuel: Ehrenhalle verdienstvoller Zipser XIX. Jahrhunderts 1800 – 1900. Spišská Nová Ves 1901.