Dávid Frohlich sa narodil v roku 1595 v Ľubici a zomrel 14. apríla 1648 v Levoči.

Dávid sa narodil ako najmladší syn Margaréty Klemensovej a Jána Frölicha, rektora ľubickej evanjelickej školy. Ján Frölich – pravdepodobne kežmarský rodák – pôsobil v Ľubici v rokoch 1585 – 1600. Okrem pedagogickej činnosti bol aj literárne činný. Jeho kvality si všimlo aj blízke slobodné kráľovské mesto Kežmarok a po smrti kežmarského rektora Kunischa pozvali r. 1601 na voľné miesto riaditeľa školy Jána Frölicha. Ten pozvanie prijal a presťahoval sa s rodinou do Kežmarku. Vo svojom úrade pobudol len do svojej predčasnej smrti r. 1608. V úrade ho strieda kežmarský rodák Dávid Praetorius (1577 – 1646), ktorý sa ujal osirelého Dávida a ostal jeho dobrodincom až do konca života.

O štúdiách Dávida na kežmarskom gymnáziu nevieme veľa – matrika študentov z tohto obdobia sa stratila počas II. svetovej vojny. Ako každého Podtatranca i Dávida fascinovali Tatry – Snežné pohorie, kam sa v júni 1615 vybral so svojimi dvoma spolužiakmi. Výlet podrobne opísal. Na ktorý končiar vyšiel, neuviedol. Šlo buď o Kežmarský alebo Lomnický štít. Známe je iba to, že vykonal prvý známy horolezecký výstup v histórii dobývania Tatier.

Po skončení gymnaziálnych štúdií sa r. 1616 dostáva zásluhou rektora Praetoria na vyššie gymnázium do Elblangu vo východnom Prusku. Tu ostáva štyri roky a popritom veľa cestuje. V máji 1620 sa zapisuje na univerzitu vo Frankfurte nad Odrou ako „pauper“ – chudobný. Mesto Kežmarok ho pri odchode na zahraničné štúdiá podporilo 4 zlatými a pri zápise na univerzitu mu richtár a rada odsúhlasili ďalších 10 zlatých, ale Frölich sa musel na štúdiách i na cestách vydržiavať z vlastných síl – doučoval slabších študentov, robil prednášky. Vo Frankfurte študoval tri alebo štyri roky.

Ešte ako študent vydáva r. 1623 vo Vratislavi svoj prvý kalendár. Kalendáre boli pre vydavateľov veľmi výnosné – obsahovali nielen zoznamy dní, mien, ale aj meteorologické a astronomické predpovede, rôzne zaujímavosti z histórie, zemepisu, poľnohospodárstva, mapy nočnej hviezdnej oblohy, podľa ktorých sa mohli orientovať pocestní.

Prvé dielo Frölicha bolo na svete. Zatiaľ sa nám podarilo získať údaje o 166 Frölichových dielach, z toho 157 kalendárov, ale určite ani toto číslo nie je konečné. Žiaľ, na území Slovenska ostalo minimum týchto diel, cca 1/3 vlastní Széchényiho knižnica v Budapešti.

Hoci počas štúdií vydal Frölich ešte ďalší kalendár, pokračoval ešte v krátkodobých štúdiách na viacerých nemeckých univerzitách – vo Wittenbergu, Lipsku, Drážďanoch, Jene, Halle atď. Študoval matematiku, zemepis, históriu, medicínu, teológiu, fi lozofi u – chcel sa stať podľa vtedajšej módy polyhistorom. Popritom cestoval po celej strednej Európe.

Štúdiá končí r. 1628 a r. 1629 sa po trinástich rokoch vrátil do Kežmarku. Frölich svojho dobrodinca Praetoria o miesto nechcel pripraviť, a preto vyučoval iba súkromne a chystal sa na ďalšie potulky, tentoraz po juhovýchodnej Európe. Medzitým pripravil do tlače ďalšie kalendáre, ktoré vychádzajú v nemčine, maďarčine i slovenčine.

R. 1632 vydáva v Levoči prevratné latinské dielo Anatomae revolutionis mundanae (Náčrt o pohybe sveta), kde ako prvý vedec v Uhorsku vystupuje s tvrdením, že Zem nie je pevným bodom vesmíru, ale točí sa okolo svojej osi. Možno Frölich vedel aj to, že Zem nielen rotuje, ale sa aj inak pohybuje, lenže povedať to v dobe, keď za takéto tvrdenia upálili Giordana Bruna, sa neodvážil.

R. 1635 vstupuje do manželstva s Juditou, dcérou priateľa lekárnika a kežmarského radného pána Bartolomeja Bertrama (svokor bol starší od ženícha len o 12 rokov). Z manželstva pochádzal syn a dve dcéry – ich životné osudy nie sú známe.

V tomto období pracuje na veľkom zemepise Európy, na ktorý ho nahovoril profesor Alsted z univerzity v Alba Iulii, ba sľúbil mu aj pomoc pri vydaní knihy. Denný režim Frölicha bol prísny (sám ho odporúčal študentom) – začal pracovať ráno o tretej, najneskôr o štvrtej a prácu končil večer medzi 20. a 21. hodinou. Potom sa venoval astronómii. R. 1637 kúpil dom (dnes Hradné námestie č. 22), kde si urobil aj malú hvezdáreň. R. 1638 bol zemepis dopísaný. Profesor Alsted však nečakane umrel a Frölich na vydanie knihy nemal peniaze. Kým kalendáre boli pre vydavateľov atraktívne, vedecké diela neboli ochotní fi nancovať – vložená suma sa im nikdy nevrátila a žiadali, aby vydanie takýchto kníh si hradili sami autori. Vtedy pomohol Bartolomej Bertram, mal stály príjem z lekárne, ktorá bola jediná v Kežmarku i na okolí. Jeho zásluhou vychádza r. 1639 Medulla Geographiae practicae (Jadro praktického zemepisu), kde sú predstavené štáty Európy podľa svojej dôležitosti, ich politické zriadenie, ale aj zvyky a mravy obyvateľov. Kniha sa dostala až do západnej Európy, odkiaľ dostal autor nejeden ďakovný list.

Z pera Frölicha sa zachoval aj zrejme najstarší opis Kežmarku: „Spišská župa je veľmi bohatá na mestá a dediny… Hovorí sa tu po nemecky, poľsky, slovensky, nemecky a latinsky. Caesareopolis (Kežmarok) sa nachádza na úpätí Karpát… na pôde úrodnej pre zbožie a ľan. Kežmarku dodáva jedinečnú ozdobu radnica s novou vkusnou vežou a veža Vyšnej brány, ktorá bola postavená pričinením a nákladom Spišskej župy proti nájazdom husitov. Je tu nemecký kostol, v ktorom je reprezentačná socha ukrižovaného Krista, slovenský kostol s reštaurovanou školou, fara, dom učiteľa, nemocnica a zvonica – sú síce v strede mesta, ale z jednej strany sa nachádzajú močiare a z druhej zadné časti domov námestia. Je tu aj hrad, v ktorom býva pán Tököli, dedičný pán tohto mesta. V Kežmarku sa varí chutné pivo. Konajú sa tu týždenné trhy, na ktoré v davoch prichádzajú roľníci z okolitých dedín, prinášajúc mnohé veci, potrebné k živobytiu…“

Frölich sa dožil i toho najvyššieho ocenenia: r. 1640 mu panovník Ferdinand III. udelil titul cisársko- kráľovského matematika v kráľovstve Uhorskom a zrejme mu udelil aj doživotnú rentu.

R. 1641 vydáva Frölich knihu o pôvode Nemcov na Spiši a v Sedmohradsku Der uralte deutsch-ungerische, zipserische und siebenbürgische Landsman (Prastarý nemecko-maďarský, spišský a sedmohradský krajan). Vrcholom Frölichovej tvorby je štvordielna kniha vydaná v r. 1643 – 1644 Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium (Knižnica, resp. Almanach pre cestujúcich) – je to lexikón o štátoch Európy (do diela je prevzaté aj Jadro praktického zemepisu) po zemepisnej, dejepisnej i literárnej stránke.

Kalendáre nepretržite (do roka aj pätoro) vychádzali vo Vratislavi, Levoči, Trenčíne, Bardejove, Kluži, Alba Iulii, Oradei, Sibiu, Brašove, Norimbergu, Köszegu… Ba vychádzajú ešte aj dva roky po Frölichovej rýchlej a neočakávanej smrti – stačil ich pripraviť do tlače. R. 1648 cestuje Frölich do Levoče zrejme do Brewerovej tlačiarne, kde je častým hosťom. Tu 24. apríla umiera na neidentifi kovanú pľúcnu chorobu a veľkú horúčku. Jeho • 94 telo bolo údajne prevezené do Kežmarku a mohlo by odpočívať v dnes už neprístupných hrobkách pod Kostolom sv. Kríža, ktorý v tej dobe patril protestantom a kde je pochovaný aj Bartolomej Bertram (umrel štyri roky po svojom zaťovi) a časť jeho náhrobku sa zachovala dodnes. • Frölichovo dielo sa u nás ešte stále nedocenilo – je viac uznávaný na území Maďarska a Nemecka. Mesto Kežmarok mu dňa 10. novembra 1995 na dome na Hradnom námestí č. 22, v ktorom údajne žil, odhalilo pamätnú tabuľu.

 

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: Dávid Frölich. In: Z minulosti Spiša III. – IV. Levoča: Spišský dejepisný spolok 1998, s. 27 – 42.

GROSZ, Alfréd: Ki volt a Lomnici csúcs első megmászója? In: Turisták lapja r. 53, č. 7, 1941.

LIPTÁK, Johann: Dávid Fröhlich. Die Karpathen r. 18, č. 3 – 4, 1943.

LIPTÁK, Johann: Wie kam David Frölich auf den Gedanken, eine Spitze der Hohen Tatra zu besteigen? In: Jahresbericht des deutschen evang. Gymnasiums A. B. in Käsmark… 1939/40. Kežmarok: Sauter 1940.

PAVERCSIK, Ilona: David Frölich sajátkezü feljegyzései müveiröl. I. – II. Magyar Könyvszemle 1996, č. 3 – 4.

WEBER, Samuel: Geschichte der Stadt Leibitz. Kežmarok: Sauter 1896.