Ján Čajak sa narodil 19. decembra 1863 v Liptovskom Jáne a zomrel 29. mája 1944 v Báčskom Petrovci v Srbsku.

Syn štúrovského básnika Janka Čajaka, matka Medvecká, sestra Terézie Vansovej. Po smrti otca sa matka vydala za ovdoveného spisovateľa Pavla Dobšinského, kde bol Janko vychovávaný od 4 rokov v jeho rodine v Drienčanoch. Študoval v Martine, Rimavskej Sobote, v r. 1878 – 1879 na gymnáziu v Kežmarku, potom v Lučenci, kde ho pre národné presvedčenie vylúčili. Zmaturoval v Banskej Štiavnici. Evanjelickú teologickú fakultu v Prešporku musel ako pansláv opustiť. Učiteľské skúšky po učiteľskej praxi v Liptovskej Kokave, Rajci a Kráľovej Lehote ukončil v Kláštore pod Znievom.

V r. 1893 sa presťahoval medzi dolnozemských Slovákov najprv do Selenče a potom v r. 1899 do Báčskeho Petrovca, kde sa zaslúžil o založenie slovenského gymnázia (1919). Vyše 4 desaťročia stál v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Založil vydavateľský spolok pre časopis Národná jednota, Náš život a prispieval do celého radu slovenských periodík.

Okrem množstva obsiahlych poviedok sú známe jeho prózy Vysťahovalec, Obyčajná história, Báťa Kalinský, Zápisky rukojemníka, Suchoty, Rodina Rovesných, Návrat, Tridsať dekagramov, Fuksi, Len pekne, Ďuro Kožuch a rad ďalších prozaických útvarov aj literárno-vedeckého charakteru ako Dejepis Slovákov, Prehľad súčasnej slovenskej literatúry v srbštine.

Jeho syn, Ján Čajak mladší, bol tiež významným dolnozemským slovenským spisovateľom, podobne aj vnučka Adela Čajaková-Petrovičová. Na budove evanjelického lýcea v Kežmarku bola Čajakovi staršiemu odhalená v r. 2008 pamätná tabuľa.

Literatúra:

SBS I. Martin: Matica slovenská 1986, s. 393.