Šimon Bielik (Bileck, Bilík, Bilek) sa narodil v roku 1613 v Studzionke u Pštiny v Hornom Sliezsku a zomrel v poslednej tretine 17. storočia pravdepodobne v meste Kežmarok a pochovaný je v Spišskej Sobote.
Študoval doma, potom sa jeho rodina presťahovala pred náboženským prenasledovaním na Spiš. Pokračoval v štúdiách v Kežmarku a v nemeckom Rostocku. Po skončení štúdií sa vrátil domov, pôsobil niekoľko rokov (uvádza sa šesť i desať) na dvore kežmarského hradného pána Štefana Tököliho I., odtiaľ odišiel do Strážok za vychovávateľa a kantora. Po roku sa stal kantorom v Kežmarku a po dvoch rokoch sa stal r. 1642 slovenským diakonom.
V r. 1645 – 1671 bol Bielik farárom v Huncovciach, odkiaľ v januári 1672 ako evanjelický farár musel odísť, šiel do Spišskej Soboty, ale aj odtiaľ ho z tých istých dôvodov vyhnali (Spišská Sobota patrila medzi zálohované mestám Poľsku) a vzali mu majetok. Päť rokov sa skrýval v Tatrách vo Veľkej Svišťovke (ako úkryt sa uvádza aj Malá Svišťovka), kam mu syn Samuel nosil jedlo. Keď sa o tom dozvedel poľský miestodržiteľ zálohovaných miest Stanislav Heraklius Lubomirski, udelil mu milosť.
Jeho potomkovia (syn Israel s rodinou) žili na prelome 17. a 18. storočia v Kežmarku.
Literatúra:
GENERSICH, Christian: Ecclesiae Kesmarkiensis Pastores et Diaconi. In: Pastorologia… 1776. Rukopis. Lyceálna knižnica v Kežmarku.
Kolektív: Huncovce v zrkadle času. Huncovce: VL 2006.
KOLLÁROVÁ, Zuzana a kolektív: Biografi cký slovník mesta Poprad. Poprad: Mestský úrad 2004.